Väčšina mladých ľudí úspešne vstupuje do dospelosti a dokáže sa vyrovnať s výzvami súvisiacimi s dospievaním. Pre kritickú menšinu je však dospievanie obdobím, v ktorom sa objavujú vážne problémy alebo sa stupňujú predchádzajúce ťažkosti. Tieto osoby môžu prežívať ťažkosti v škole, môžu im chýbať dobré vzory alebo odolnosť čeliť novým tlakom alebo rizikám. Možno boli konfrontované s odcudzením od časti populácie, zažili diskrimináciu a otvorený alebo skrytý rasizmus. Nakoľko nemajú pozitívnu sociálnu a pracovnú perspektívu, rastúci počet osôb podľahne falošným sľubom extrémistických ideológií, ako napríklad neonacistické skupiny alebo „Islamský štát“.
Dôsledky absencie podpory môžu byť veľmi vážne. „Najlepšou prevenciou je v prvom rade zabrániť ľuďom, aby sa zapájali do násilných extrémistických alebo teroristických aktivít, alebo ich presvedčiť, aby sa od takýchto myšlienok a metód odklonili. […] Jednotlivci, ktorí sú v najlepšom postavení pri riešení fenoménu radikalizácie, sú takzvaní first-liners – ľudia v priamom kontakte s dotyčnými jednotlivcami alebo so zraniteľnými skupinami obyvateľstva“. (Sieť na zvyšovanie povedomia o radikalizácii pri Európskej komisii).
Títo „first-liners“ preto potrebujú nové zručnosti a kompetencie na to, aby boli lepšie pripravení na riešenie medzikultúrneho napätia medzi rôznymi skupinami študentov a na včasné odhalenie ukazovateľov radikalizácie medzi svojimi študentmi. Avšak mnohým z nich sa dostalo odborného vzdelania roky dozadu a mnohí z nich nie sú úplne alebo čiastočne pripravení na zmeny v spôsobe organizácie našej spoločnosti a na to, ktoré koncepčné aspekty radikalizácie predstavujú hrozbu.
Tento projekt zvýši ich povedomie a poukáže na iniciatívy, príklady osvedčených postupov a nástroje, ktoré im pomôžu robiť si svoju prácu lepšie, napríklad s cieľom zistiť, kto je v ohrození a aký je najlepší spôsob pomoci ľuďom, ktorí potrebujú podporu. Aké nástroje a metódy sú k dispozícii a ktoré z nich sú najefektívnejšie pri poskytovaní tejto podpory? Ktorá osoba mala traumatický zážitok a vykazuje správanie, ktoré je dôsledkom posttraumatickej stresovej poruchy? Ako môžu učitelia alebo poradcovia rozpoznať takéto príznaky?
